reklama

Som z východu, no a?

500 kilometrov opačným smerom. Na východ.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (24)
Obrázok blogu

 Hej, som z východu.

Ako som sa priebežne dozvedala, už len tento fakt mnohým ležal a možno aj leží v žalúdku.Ak by ste totižto nevedeli, my /východniari/, sme strašne nekultivovaní, nevzdelaní, určite nám doma ani netečie voda a k tomu sme „dziví“. /preklad: divokí/. Je to zvláštne, ako sa mnohí ľudia správajú k tým druhým s bezbrehou predpojatosťou, aj keď, „prepytujem“, východ naživo videli len vo vysielaní regionálneho denníka STV. Možno tam boli na predĺženom spoznávacom víkende, ktorý im určite odhalil „ jeho pravú tvár“. Viem poviete si, že táto predpojatosť predsa pramení často krát aj z osobnej skúsenosti s tým alebo oným "divokým" v Bratislave či u „nich doma“, ale bohužiaľ / alebo našťastie?/ aj tu platí fakt, že posudzovať, generalizovať či zovšeobecňovať na základe pôvodu a miesta narodenia je smiešne, a ľudia sú predsa rôzni všade.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aj na západ od „raja“.

 Pre mnohých je východom okolie Popradu, pre iných sú najvzdialenejším mestom, ktoré si ešte ako- tak vedia predstaviť, Košice, no ani jedno, ani druhé pre mňa východom nie je. Pre mojich bývalých kolegov v práci, rodených blavákov (a doteraz mojich dobrých priateľov) som niekde z Ingušska, čo je na jednej strane pravda (východ + Ingrid), no na druhej strane je to jasným dôvodom toho, akí sme my /východniari/ pre nich exotickí..(alebo exoti ?).

No názory na detstvo sa nám v určitých bodoch stretli: Preplnené triedy, 1.máj, družina...

Faktom je, že som si aj "u nás" naplno zažila napríklad populačnú explóziu sedemdesiatych rokov, ktorá sa prejavila natrieskanými triedami v slovenskej verzii Jaksonovej piesne „Black& white“. "U nás" však sme asimiláciu obyvateľstva zažívali každodenne a hygienické návyky poniektorých našich počernejších spoluobčanov sme si vyskúšali aj osobne. Určité obdobie nášho "vzdelávania sa" malo jasný diffusilový nádych. ( pozn.: "Diffusil H Forte je dezinfekční (insekticidní) kožní sprej určený pro hubení vši dětské a muňky ve vlasech a ochlupení lidského těla.").

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Naša trieda sa mohla kľudne premenovať z 1.A na 1.Diffusilová, čo mi, ako to teraz čítam, pripadá ako názov nejakej ďalšej skrachovanej finančnej inštitúcie....

No nebolo to vôbec tak strašné, ako sa to možno nezainteresovaným zdá, deti aj tak chcú mať to, čo majú ostatné, a tak sme to mali všetky...A koniec koncov, bol to jasný príklad solidarity tých čias.

Ale teraz vážne. Hej, som z východu.

Spomínaní snedí spoluobčania sú mnohí fajn a fungujú ako normálni susedia. Jediné, čo sa zmenilo od môjho odchodu je to, že sa poriadne rozvetvili, a rodnú dedinku môjho otca som už na "Všech svätých 2007" vizuálne vôbec nespoznala. Miesta, kde sme sa s mojimi kamarátkami z letných prázdnin chodili hrávať, sú dnes zastavané domami, na ktoré získali financie z fondov EU, a vôbec sa nelíšia od tých "bielych". No sú aj takí, ktorí štýl svojho života proste milujú, a aj napriek tej či onej pomoci stále vyhadzujú smetie pod okná, aj keď len pár metrov od nich je pristavený mestský kontajner. /napríklad/.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Jednu výhodu to predsa len má. Ich deti sa v zime šmýkajú na sáčkoch hneď z obývačky. To sme im my vždy závideli...

A potom sú tu aj bieli...Unavení životom, s pár tisíckami vo vrecku po rokoch driny vo fabrikách okolo, naložení v alkohole, no ktorý však drobné vždy nájdu. Je tu veľa úžasných ľudí, ktorí zostali skromnými aj napriek tomu, že si až takú "skromnotu" teda fakt nezaslúžia. A sú tu aj tupí zbohatlíci tak ako inde, ktorým tisícky trčia z vrecák a zlaté reťaze im určite na váhe prihodia nejaké to kilo, je to aj stredná vrstva, ktorá je trochu menej "stredná" ako v Bratislave...

Je tu dobré aj zlé. Ako všade. Možno v inej koncentrácii, no je.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Keď cestujem na východ a potom späť, precestujem skrz skoro celú republiku.Vidím potulujúcich sa víkendových štamgastov, nič nerobiacich domasedov, cigánske osady, vyparádené ženičky idúce do kostola, poskakujúce vyštípané decká, náhliacich sa managerov, nervóznych vodičov, pobehujúcich psov, túlajúcich sa bezdomovcov, zaľúbené páriky...

 Dívam sa na ten pulzujúci svet okolo seba.

A som rada, že viem, ako to naše Slovensko vonia.

 Lebo vôňa sa vidieť nedá. Môžete ju len cítiť.

Ingrid Višňovská

Ingrid Višňovská

Bloger 
  • Počet článkov:  20
  •  | 
  • Páči sa:  0x

nikdy nehovor nikdy Zoznam autorových rubrík:  medzi nebom a zemounezaradenéfaktor PSYK.K./kvapka z kultúry/Laplandnepodarky

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu